Kalvária

O KALVÁRII

Kalvária, podľa väčšiny lexikónov a slovníkov odvolávajúc sa na Bibliu, znamená miesto, či vŕšok ukrižovaného Ježiša v Jeruzaleme, resp. vyobrazenie krížovej cesty, no rovnako sa uvažuje aj o dlhotrvajúcom utrpení Krista. Takto sú pomenované aj miesta, na ktorých bola postavená pamiatka na ceste Ježiša od domu Piláta na horu Golgota. Keď sa štýl baroka jednoznačne dostal pod vplyv náboženstva, keď sa všade stavali nádherné kostoly a kláštory a okolo nich veľa menších stavieb, bola táto doba zaznamenaná ako rozkvet kalvárií. Rozsah kalvárií bol rôzny. Od prostých krížových ciest v okolí kostola, alebo cintorína, cez väčšie niekoľkostanicové kalvárie až k bohatým typom. Hlavnou časťou kalvárií boli zastávky krížovej cesty, na začiatku XII, neskoršie XIV, ktoré boli zakončené kostolom alebo hrobkou Krista, ako poslednou zastávkou. Ostatné zastávky, ktoré predstavovali rôzne scény, od Večere Pána až k sudcovskej stolici Piláta, boli volené voľne. Okrem toho bola kalvária obvykle spojená s kaplnkami, ktoré neboli súčasťou krížovej cesty a predstavovali obrazy svätých, nanebovzatie a pod. K rade problémov sa pripisuje tiež otázka voľby krajiny. Jeruzalemské hory Golgota, Sion, Mariah a hora Olivetská, rovnako tak, ako rieka Cedron pretekajúca údolím, mávajú v každej kalvárii svoju obdobu.

Krížové cesty mimo Svätej zeme

Putovanie kresťanov do Svätej zeme dialo sa bez prekážok až do roku 1073, keď Turci napadli Palestínu, prenasledovali kresťanov a zakázali im navštevovať posvätné miesta. Keďže kresťania z Európy nemohli voľne navštevovať sväté miesta v Palestíne pre politické pomery, stavali si vo svojej vlasti podobné krížové cesty rovnako, ako je to v Jeruzaleme.

Zriadenie krížovej cesty

Podľa dekrétu Kongregácie odpustkov z 30. júla 1748 zriadenie krížovej cesty v kostole, alebo na inom mieste na žiadosť farára alebo správcu kostola, povoľuje biskup vopred a to písomne. Bez tohto povolenia je posvätenie neplatné. Keď sa posviacajú nové obrazy, sochy krížovej cesty na tom mieste, kde už krížová cesta s povolením biskupa bola zriadená, tam netreba žiadať nové povolenie.

Typológia a kompozícia

Terén zohrával dôležitú úlohu pri stavbe kalvárií. Typ krajinový prevažuje u kalvárií nachádzajúcich sa na území bohatom na rozmanitý členitý krajinový reliéf. Využíva sa jeho ráz aj tvar, cez ktorý vedie cesta nenútene si prispôsobujúc jeho krajinných hodnôt pre kompozičné účely.

KALVÁRIA V BRATISLAVE

Dňa 12. septembra 1683 porazili spojené vojská pod vedením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho pri Viedni Turkov. Pápež na žiadosť cisára vyhlásil tento deň za sviatok a zasvätil ho "Menu Panny Márie, lebo jej ako svojej patrónke ďakovali kresťanské vojská za neočakávané víťazstvo". Na počesť porážky Turkov a "večnú pamiatku" udalosti sa bratislavčania rozhodli vybudovať pamätník - Krížovú cestu na bratislavskej Kalvárii. Hlavnými iniciátormi stavby boli jezuiti, avšak vytvorili ju so súhlasom mestskej rady a ostrihomského arcibiskupa.

Rok 1928

Hlavnú os kalvárskeho komplexu tvorilo 9 plytkých kaplniek s barokovou dvojetážovou stĺpovou fasádou a veľkou nikou s umeleckými dielami, určujúcimi ideovú náplu jednotlivých zastavení krížovej cesty.

Súčasnosť

Bratislavská, postupne stavaná kalvária, tvorila komplex budov rozličného určenia, ktoré umožňovali veriacim konať pobožnosť Krížovej cesty tak, že vystupovali po svahu Kalvárie a pri jednotlivých kaplnkách a štáciách rozjímali o umučení a vykupiteľskej smrti Ježiša Krista.

Dva tabuľové obrazy z XV. storočia v kaplnke na Hlbokej ceste /podľa článku G. Weydeovej/

V roku 1824 - 1825 do novovybudovaného kostola Panny Márie Snežnej venoval majiteľ čokoládovej fabriky Sebastián Nasz dva obrazy, každý zobrazujúci martýrsku smrť jedného z apoštolov. Ich rozmery sú 87 x 73 cm. Zo zadnej strany sú potiahnuté plátnom a vrstvou štuky.